ПФ ПРЕТРАЖИВАЧ

Home БАШТИНА ТРАДИЦИЈА

ПОДРЖИТЕ РАД ПАТРИОТСКОГ ФРОНТА

Поштована браћо и сестре,

Посетиоци сајта http://www.patriotskifront.com користимо ову страницу,да се захвалимо свим донаторима који су протеклих месеци,својим финансијским средствима омогућили успешан рад ПФ,остваривање програмских циљева,путовања и пријем страних делегација,чиме су учвршћени међународни контакти патриотских организација у земљи и свету.

 

Сви који цене активност наше организације,могу подржати исту,уплатом средстава на:

динарски текући рачун: NLB Continental  banka a.d.  Нови Сад, бр. 310-16160-39

на девизни рачун према валутама:

Евро,Амерички долар,Швајцарски франак и Канадски долар

С дубоким поштовањем, Интернет редакција,„Патриотски фронт" удружење ратних ветерана Српских земаља 1990-1999. е-маил: webmaster@patriotskifront.com

Традиција
INTERVIEWS IGOROM FURDÍKOM, VEĽVYSLANCOM SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SR ПДФ Штампа Eл. пошта
Написао apis   
петак, 30 април 2010 23:58

Саветник «Патриотског фронта» за међународне односе др Небојша Кузмановић састао се са Амабасадором Р.Словачке г. Фудриком и кроз интервју на тему српско-словачких односа, још једном добио уверавања да не само да су традиционално добри, већ да сваким даном напредују.Једна од тема била је и положај Срба у Словачкој,где се новијим законом наш народ признаје као аутохтон и као такав добија права националне мањине.

(оригиналан текст на словачком језику)

 

01.05.-veľvyslanec, na zaČÍatku náŠho rozhovoru nám povedzte, kto a kedy rozhodol, aby Srbi boli vy-hláseniza národnostnú menšinu na Slovensku?

 

 - Také rozhodnutíe považujem za absolútne prirodzené, ono zodpovedá dnešnej  realite. Odzrkadľuje  naše dnešné vzťahy so Srbskom, a(e zároveň aj hístorické síyky a jestvovanie

Srbov ako entitya národnostnej menšiny na Slovensku. Medzi nami \o nebolo sporné níkdy a nie je sporné aní dnes. Udaiosť, ktorá sa udíala 3. februára t. r„ keďvláda Slovenska prijala rozhodnutie, že Srbí, ktorí žíjú na Slovensku, nadobúdajú status národnostnej  menšiny,autochtónnej menšíny, nepovažujem za náhodné ozhodnutie. Ono bolo aj vedecky podložené, lebo sa k nemu vyjadrílí relevantné  inštítúty Akadémie vied,ktoré zdôvodnili, že Srbi žijú a jestvujú na Slovensku veľmi dlho, tak povediac historicky, takže spfňajú podmienky,aby sa stali národnostnou menšínou.

 

 Srbi sú trinásta menšina, ktorá zí-skala takýto status v Slovenskej repu-blike.To znamená, že ich predstavite!' sa môže zúčastňovať, pôsobiť v or-gáne - ustanovizni, ktorý sa volá Rada pre národnostné menšiny. Tento orgán je v kompetencii podpredsedu vlády SR pána Dušana Čapíoviča. Každá menšina má v ňom po jednom predstaviteľovi a srbský predstaviteľ bude pôsobiť ako rovnoprávny člen Rady, Rada je poradným orgánom, ktorý pomáha a vyjadruje sa o jednotlivých otázkach a rozhodnutiach, ktoré sa na úrovni vlády pripravujú a týkajú sa ná-rodnostných menšín.

 

 SrbídostaliprávopôsobitVčinnosti Rady,aletaktiežzískalimožnosťfínan-covať niektoré svoje aktivity, ktoré budú pripravovať ako národnostná menšina na Slovensku.Toje ich právo, ale i záväzok, aby sa lepšie a vo väčšom počte organizovaíi, zhromaždili a uva-žovali o tom, čo im je najpotrebnejŠie, aby si čo najlepším spôsobom organi-zovali ich žívot a aktivity na Slovensku

 

Aká bola úloha podpredsedu vlády SR p. Dušana Čaploviča pri

schvaľovaní tohto rozhodnutia?

 

Jeho úíoha je, môžem povedať, kruciálna, pretože je on tým členom vlády SR, ktorý má vo svojom portfólíu to, Čo sa volá politika Slovenska vočí národnostným menšinám. On vedie Radu, má právo rozhodujúceho hlasu, a môže, ak je to potrebné, aj rozhodnúť, akopostupovaťvkaždejjednotlivej otázke z oblastí týkajúcej sa vzt'ahu štátu k národnostným menšinám. Je človekom, ktorý zabezpečuje vládnu politíku k národnostným menšinám. Osobne si myslím, že pán Čaplovíč má na to kapacitu a vedomosti, je akade-mikom Slovenskej akadémie vied (SAV) v oblasti archítektúry, bol pod-predsedom SAV v oblasti spoločen-ských vied. Pán ČapíoviČ veľmi dobre pozná a chápe význam národnost-ných menšfn pre spoločnosť, ako aj to, aký má význam, aby menšiny mali zodpovedajúci status.

 

 - Môžete nám povedať, aký praktický osoh budú mať Srbi na Slo-

vensku uznaním za národnostnú menšinu?

 

 - Jednoducho   povedané,   týmto   spôsobom Srbi na Slovensku budú

mať  právo  získať ur Čítúštátnu podporu pre niektoré aktivíty spä'té s kultúrou, tlačením kníh, organizovaním    rôznych spoločensko-ultúrnych manifestácíí. Sami si môžu pripraviť projekty a programy, tak ako to robia ostatné národnostné menšiny a rovnako ako ostatné

menšiny, aj oni dostanú potrebné prostriedky. To v žiadnom  prípade nie je málo. Mysfím si, že by bolo dobre, aby sa čím lepšie

sami organizovali, aby sa skôr mohlí uchádzať o prostriedky na odporu ich činností od štátu.

 

Povedzte nám, či Srbi na Slovensku týmto vyhlásením za národ-

nostnú menšinu dostávajú väčšie práva pred inštitúciami Európskej

únie?

 

V Európskej únii jestvuje celý rad zákonov ohľadom ochrany práv ná-

rodnostných menšín. Ak vás uznaii ako národnostnú menšinu, a teraz to uznanie majú aj Srbi, vtedy oni móžu, dalo by sa povedať, konzumovať všetky tie ustanovenía európskych predpisov,ktoré sú späté s národnostnýmí menšinamí.To je veľmi silná a dótežitá vec,

pretože každý štát - Člen EÚ má povinnosť rešpektovaťa dodržiavať eu

rópske predpisy. V Európskej únií sa ctia menšinové jazyky. Ak je nejaká etnická skupína uznávaná za národnostnú  menšinu, vtedy      jej prísluŠníkom prislúchajú všetky práva, ktoré sú spaté s ednotiivými predpísmí, ktoré platia v EÚ. EÚ je štruktúra, ktorá sa vefmi systematicky venuje formovaniu pravidiel - predpisov. Pravidlá,    hodnoty    pretvorené    do predpisov a noriem sa stávajú zákla-dom činnosti EÚ, dnes aj v budúcnosti.Toto Rozhodnutie je dôležité pre srbský národ nielen na Slovensku, ale aj v samotnotn Srbsku.

K schváleniu takéhoto Rozhodnutia, zdá sa nám, prispelo aj postavenie Slovákovv Srbsku.Náš koncept polítiky je taký, že my nevedíeme politiku na základe reciprocity t jednoduchého dôvodu, že každý štát má špecífícké podmienky. Niektoré rámcové predpisy však treba respektovaťz dôvodov samotnej vnúíornej politiky jednotlivého státu. My stojíme pevne na línii, že menšínové skupiny alebo spoločenstvá majú byť lojálne štátu, v ktorom žijú, v tom nemáme žiadne pochybnosti. Integrácia je prirodzená vec, aby čfovek, príslušník menšíny, nosil v sebe svoju menšinovú identitu, ale aj identitu Štátu, v ktorom žije. On je občanom štátu, v ktoromžije, májehodokumenty-do-klady, volí v tomto štáte, má byťjeho lojálnymobčanom.Tojejasnýkoncept ňašej politiky. Sme zástancamí pri-ncípu individuálnych práv príslušníkov národnostných menšín.

  Tu, v Srbsku, máte kolektívne práva pre narodnostné menžiny, to je už tra-dičný stav. No, ak sa všeobecne po-zrieme na situáciu s vašimi Slovákmi, možno aj tu nájsť veci, ktoré môžu byť tíežlepŠie.Taknapr. účasťpríslušníkov menšín v Štátne; správe - tu predo-všetkým myslím na lokálne samo-správy. Čo do poČtu a pomeru obyvateľstva v jednotlivých obciach ten stav by sa moho! zlepšiť.To by sa taktíež dalo zlepšiť aj v iných odvet-viachštátnejsprávy:vsúdnictve, poíí-cií atď. Bolo by to dobre napraviť nie preto, že to hovorím ja, ale preto, že ide proste o jeden normálny stav spo-ločenských vzťahov.Tu jasne podčiar-kujem, že aj napriek tomu, že príslušníci narodnostných menšín nie súakosiproporčnezastúpenívtýchto sférach, situácía, atmosféra vzťahov k Slovákom v Srbsku a Vojvodine je dobrá. Keby nejestvoval taký dobro-prajný vzťah voči Slovákom, sotva by satu udržali už vyše 250 rokov.

  Z druhej strany sú príklady iných štátov, kde žíl kedysí oveľa väčší počet Slovákov, a tam už takmer nejestvujú. Treba teda povedať, že to, že tu Slováci súje tiežvýsledkomaj politikya vzá-jomných vzťahov. Úprimne si myslím, že si Slovácí taký vzťah aj zaslúžíli, lebo som sa doteraz ani raz nestretoí s niek-torým z nich, ktorý by mi povedaf, Že sa tu necíti ako občan tohto štátu.

 

Nedávno vás vyhlásili za najeurópskejšieho vel Vyslanca v Srbsku v

organizácii jednej mimovládnej organizácie  v  Belehrade.  Aktivity

váŠho veľvyslanectva na spájaní slovenského a srbského národa sú

veľmi evidentné. Môžete nám povedať, aké aktivity na tomto poli plá-

nujete v tomto roku?

 Pozríte sa, máme veľmí aktívne bilaterálne vzťahy, o tom svedčia aj ná vštevy a stretnutia počas minulého a zaäatkom tohto roku. V dňoch 3. a 4. decembra 2009 sa konala návšteva prezidenta  Slovenskej republiky Srbsku, bo!a veľmi významná a prospešná. Určitým pôsobom   bola možno až historická. Tažko si viem predstaviť, kedy nabudúce tu v Srbsku a za pomocí Srbska bude zorganizované íaké veľkolepé stretnutie ako bolo to v budove vlády Vojvodíny. Na tom zhromaždenf bolo víac stoviek Slovákov a Srbov z obcí, v ktorých žijú Slováci, a ktorí mafi jedrnecnú príležitosťzároveň sa rozprávaťs dvomí prezidentmi Tadčom a Gašparovičom.To retnutienepochybnezanechástopy v híítórii spolužitia Síovákova Srbovv Srbsku.

 Môžem vám povedať, že oby čajný srbský národ spoznal priateľstvo  a otvorenosť   prezidenta Gašparoviča.

  - Nedávno  Síovensko  navštívila predsedníČka parlamentu pani Slavica Oukičová-Dejanovičová.Tobolaveľmi dobrá a užitočná návšteva. Plánujeme,abysa medzíparfamentná spolupráca zíntenzívníla a zlepšila, ale na Slovenskumáme12.júnat. r.volby. Preto sme   návštevu   skupíny   priateľstva srbského parlamentu odročili na jeseň.Dúfam, že sa potom uskutoČní.

 Ďakujem vám za rozhovor a zároveň musím prípomenúť, že podľa mňa aj vaše pôsobenie v Srbsku za týchto niekolko rokov bude maťurtitú historickú dimenziu. Preto, lebo ste veľmi mnoho vykonali pre blahobyt naíich dvoch národov, od juhu až po sever Srbska.

 Ďakujem za pekné slová. To je výsledok práce,  nielen  mojej, ale aj ostatných diplomatov nášho veľvyslanectva.

 

 Dr. Nebojša Kuzmanovič-Prehžii Pavel Matúch

 (5. 2010-18/4 385/- HLAS  ĽUDU)

 

 


БЛИЦ СЛИКА

slikapf.jpg
 

 
РУСКИ ПРЕВОД САЈТА
 
 
Број прегледа чланка : 452810

ПФ ПРЕТРАЖИВАЧИ

Internet Krstarica - Srbija i Crna Gora (Jugoslavija) - Serbia and Montenegro (Yugoslavia)
ВЕСТИ ИЗ СРБИЈЕ ВЕСТИ ИЗ Р.СРПСКЕ